Chata a chatár
Príbeh našej chaty

Poloha

Skalnatá chata (1 725 m n. m.) je situovaná v centre Skalnatej doliny na Tatranskej magistrále. V jej tesnej blízkosti vedie najdlhšia a najvyššie postavená tatranská zjazdovka z Lomnického sedla (2 190 m n. m.) do Tatranskej Lomnice (888 m n. m.). Chata je dostupná viacerými spôsobmi, po červenej značke z Hrebienka a Zeleného plesa, po zelenej z Tatranskej Lomnice a po modrej z Kovalčíkovej poľany. Pre pohodlnejších turistov je celoročne k dispozícii kabínková lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, odkiaľ je to k nám už len pár krokov.

Príbeh Skalnatej chaty

Chata príbehov... Ten náš sa začal písať už roku 1841, keď štyria sliezski turisti s horskými vodcami Jakubom Luxom a Michalom Stüberom upravili a obmurovali priestor pod previslou skalou. Tak vznikol prvý priestor slúžiaci na prenocovanie, najmä pre turistov smerujúcich na Lomnický štít. O pár desaťročí neskôr, v roku 1915, boli provizórne priestory na podnet Uhorského karpatského spolku upravené na útulňu, v ktorej mohlo prenocovať 20 – 25 osôb. Hlavný krok k súčasnej podobe chaty nastal v roku 1932, keď Kavernu (tak sa vtedy predchodkyni Skalnatej chaty vravievalo) prevzal Klub československých turistov. Skalnatá chata sa tak prvý raz stala celoročne prevádzkovanou chatou s prvým chatárom Michalom Tomčíkom a jeho manželkou Zuzanou. Tí viacerými prestavbami upravili objekt chaty a vďaka ich starostlivosti o návštevníkov získala chata povesť jedného z najvyhľadávanejších miest v Tatrách. Jednou z hlavných udalostí v histórii chaty bolo uvedenie do prevádzky visutej lanovky z Tatranskej Lomnice v roku 1937. I napriek krásnej polohe a obľube chata často menila chatárov. Veľkou prestavbou prešla v rokoch 1953 – 1955 pod vedením Rudolfa Preslera. I napriek tomu bola v roku 1972 vyhlásená za nespôsobilú prevádzky a ďalej slúžila ako sklad.

Nemilý osud sa po vyše 20 rokoch chátrania Skalnatej chaty rozhodol zvrátiť v roku 1993 Laco Kulanga s rodinou a priateľmi, ktorí chatu rozsiahlou rekonštrukciou priviedli do dnešnej podoby. Okrem komplexnej rekonštrukcie bol na chatu vybudovaný vodovod, privedená elektrina a vybudovaná ČOV. Tak sa začala nová kapitola príbehu Skalnatej chaty...

Súčasný interiér chaty je zariadený tematicky, venovaný je tatranskej prírode, nosičskému remeslu a slúži i ako informačné stredisko Štátnych lesov TANAP-u. Rok po roku sa snažíme, aby tieto priestory nestratili čaro vysokohorskej chaty, dýchali rodinnou atmosférou a neustále pracujeme na tom, aby sme unaveným, hladným i smädným prinášali stále novinky a zážitky spojené s návštevou tradičnej vysokohorskej chaty. Okrem útulne zariadenej reštaurácie je lákadlom i posedenie na terase, z ktorej je počas jasných dní neopakovateľný výhľad.

Chata i terasa sú otvorené celoročne, v lete a jeseni víta peších turistov, športovcov, horolezcov, v zimných mesiacoch sa k nim pridávajú lyžiari i skialpinisti. Vzhľadom na ľahkú dostupnosť je vyhľadávaná všetkými vekovými kategóriami. Ponukou jedál a nápojov sa snažíme vyhovieť čo najväčšiemu spektru potrieb, no keď ochutnáte napr. naše parené buchty, nebudete chcieť odísť.

Keďže sme chata s dlhoročnou tradíciou, najmä počas jesenných mesiacov sa vám môže ľahko stať, že natrafíte na neopakovateľné podujatie v jej priestoroch. Stretnutiam so žijúcimi legendami Tatier a ich životným príbehom budú venované dni, na ktoré vás srdečne pozývame. Aktuálne informácie o pripravovaných akciách nájdete na našom webe i na facebookovej stránke.

...a aby sme nezabudli na tých, ktorí viedli chatu pred nami, tu je zoznam chatárov od roku 1932:

Zuzana a Michal Tomčíkovci (1934 – 1945), Michal Bobula (1946 – 1950), Karol Bruk (1951), Vladimír Lang (1951), Ondrej Krasuľa (1952), Tibor Molnár a Arpád Szabó (1952 – 1953), Rudolf Presler (1953 – 1955), Jaromír Macháček (1956), Martin Fris (1957 – 1961), Jozef Rybanský (1962), Marta Pavlová (1962 – 1972).

Chatár

Laco Kulanga, legenda vysokohorského nosičstva, 68 rokov, takmer 50 strávených nosením na tatranské chaty, 34 rokov chatárom. Na tatranské chaty už vyniesol takmer čokoľvek. Na všetkých chatách, na ktorých pôsobil, vytvoril zatiaľ nepokorené rekordy: Zbojnícka chata (1 960 m n. m.) 141 kg, Téryho chata (2 015 m n. m.) 151 kg, Zamkovského chata (1 475 m n. m.) 207,5 kg a Skalnatá chata (1 725 m n. m.) 211 kg. Svojrázny, povestný vetou „Slová sú zbytočné” (nečudujme sa – po toľkých rokoch medzi skalami). No tí, čo si s ním posedia pri stole a pootvorí im svoj svet nespočetných príbehov z hôr, majú na čo spomínať...

 L