Chata a chatár
Príbeh našej chaty

Chata príbehov... Ten náš sa začal písať už roku 1841, keď štyria sliezski turisti s horskými vodcami Jakubom Luxom a Michalom Stüberom upravili a obmurovali priestor pod previslou skalou. Tak vznikol prvý priestor slúžiaci na prenocovanie, najmä pre turistov smerujúcich na Lomnický štít. O pár desaťročí neskôr, v roku 1915, boli provizórne priestory na podnet Uhorského karpatského spolku upravené na útulňu, v ktorej mohlo prenocovať 20 – 25 osôb. Hlavný krok k súčasnej podobe chaty nastal v roku 1932, keď Kavernu (tak sa vtedy predchodkyni Skalnatej chaty vravievalo) prevzal Klub československých turistov. Skalnatá chata sa tak prvý raz stala celoročne prevádzkovanou chatou s prvým chatárom Michalom Tomčíkom a jeho manželkou Zuzanou. Tí viacerými prestavbami upravili objekt chaty a vďaka ich starostlivosti o návštevníkov získala chata povesť jedného z najvyhľadávanejších miest v Tatrách. Jednou z hlavných udalostí v histórii chaty bolo uvedenie do prevádzky visutej lanovky z Tatranskej Lomnice v roku 1937. I napriek krásnej polohe a obľube chata často menila chatárov. Veľkou prestavbou prešla v rokoch 1953 – 1955 pod vedením Rudolfa Preslera. I napriek tomu bola v roku 1972 vyhlásená za nespôsobilú prevádzky a ďalej slúžila ako sklad.

Nemilý osud sa po vyše 20 rokoch chátrania Skalnatej chaty rozhodol zvrátiť v roku 1993 Laco Kulanga s rodinou a priateľmi, ktorí chatu rozsiahlou rekonštrukciou priviedli do dnešnej podoby. Okrem komplexnej rekonštrukcie bol na chatu vybudovaný vodovod, privedená elektrina a vybudovaná ČOV. Tak sa začala nová kapitola príbehu Skalnatej chaty...

Súčasný interiér chaty je zariadený tematicky, venovaný je tatranskej prírode, nosičskému remeslu a slúži i ako informačné stredisko Štátnych lesov TANAP-u. Rok po roku sa snažíme, aby tieto priestory nestratili čaro vysokohorskej chaty, dýchali rodinnou atmosférou a neustále pracujeme na tom, aby sme unaveným, hladným i smädným prinášali stále novinky a zážitky spojené s návštevou tradičnej vysokohorskej chaty. Okrem útulne zariadenej reštaurácie je lákadlom i posedenie na terase, z ktorej je počas jasných dní neopakovateľný výhľad.

Chata i terasa sú otvorené celoročne, v lete a jeseni víta peších turistov, športovcov, horolezcov, v zimných mesiacoch sa k nim pridávajú lyžiari i skialpinisti. Vzhľadom na ľahkú dostupnosť je vyhľadávaná všetkými vekovými kategóriami. Ponukou jedál a nápojov sa snažíme vyhovieť čo najväčšiemu spektru potrieb, no keď ochutnáte napr. naše parené buchty, nebudete chcieť odísť.

Keďže sme chata s dlhoročnou tradíciou, najmä počas jesenných mesiacov sa vám môže ľahko stať, že natrafíte na neopakovateľné podujatie v jej priestoroch. Stretnutiam so žijúcimi legendami Tatier a ich životným príbehom budú venované dni, na ktoré vás srdečne pozývame. Aktuálne informácie o pripravovaných akciách nájdete na našom webe i na facebookovej stránke.

...a aby sme nezabudli na tých, ktorí viedli chatu pred nami, tu je zoznam chatárov od roku 1932:

Zuzana a Michal Tomčíkovci (1934 – 1945), Michal Bobula (1946 – 1950), Karol Bruk (1951), Vladimír Lang (1951), Ondrej Krasuľa (1952), Tibor Molnár a Arpád Szabó (1952 – 1953), Rudolf Presler (1953 – 1955), Jaromír Macháček (1956), Martin Fris (1957 – 1961), Jozef Rybanský (1962), Marta Pavlová (1962 – 1972).

Chatár

Laco Kulanga, legenda vysokohorského nosičstva (*20. 8. 1949 +14. 9. 2020). Vyše 50 rokov strávených nosením na tatranské chaty, 38 rokov chatárom. Na tatranské chaty už vyniesol takmer čokoľvek. Rekordné vynášky: Zbojnícka chata (1 960 m n. m.) 141 kg, Téryho chata (2 015 m n. m.) 151 kg, Zamkovského chata (1 475 m n. m.) 207,5 kg a Skalnatá chata (1 725 m n. m.) 211 kg. Svojrázny, povestný vetou „Slová sú zbytočné” (nečudujme sa – po toľkých rokoch medzi skalami). No tí, čo si s ním mali príležitosť posedieť pri stole a pootvoríl im svoj svet nespočetných príbehov z hôr, majú na čo spomínať...

 L